Problém s remienkom na plutve a zamotanie sa do rybárskeho vlasca (júl 2008)

Stalo sa to na lokalite Guláška, keď sme sa zanorili asi po 5 minutách niečo som cítil, ako keby do mojej plutvy niečo narazilo. Obzrel som sa a nič som nevidel, tak som plával ďalej. Potom som trocha cítil ako keby bola voľnejšia jedna plutva. Pozrel som sa na plutvu a videl som, že jedna strana remienka sa voľne vznáša, nie je pripevnená. Myslel som si, že sa mi odtrhol remienok. Ukázal som buddymu, že mám problém s plutvou. Podal som mu foťák, aby som si mohol spraviť plutvu. Dal som si ju dole, aby som sa pozrel ako to vyzerá. Videl som, že sa neodtrhol, len sa vyvliekol z kovovej časti, tak som zahájil opravu. Po dvoch minutách bolo všetko ok, aj keď to nebolo také jednoduché ako sa zdá. Udržať správnu hĺbku, nerozvíriť vodu a pod,ale podarilo sa. Na konci ponoru, pri kraji som uvidel rybársky vlasec, samozrejme som ho obišiel. Po 2-3 minutách som cítil, že sa ťažšie pohybujem. Nevšímal som si to moc, plával som ďalej, ale zas sa to opakovalo, tak som sa pozrel dozadu na nohu a videl som, že mám namotaný rybársky vlasec okolo nohy. Ani chvíľu som neváhal, vytiahol som nožík a odrezal ho. Rybár chytajúci v 33 C, medzi miliónmi kúpajúcimi je troška silná káva. Jeho problém, načo chytá medzi ľuďmi. Hocikto sa mohol zamotať. Minule sme mali tiež incident na nočnom ponore s rybármi. Obchádzali sme ich vlasce, lebo sa svetlo dobre odrážalo od nich, po chvíli začali padať kamene. Vedel som o čo sa jedná (už som to viackrát zažil), nevšímal som si to, plávali sme ďalej. Potom začali intenzívnejšie padať kamene, až veľmi intenzívne, tak ma to nahnevalo, ukázal som buddymu, že ideme hore. Po vynorení som na nich spustil hlasnejší rev, zprdol som ich, že nech sa ukludnia, môžem po nich šľahnúť aj ja kamene, a keď majú problém, že ma môžu počkať pri aute. Samozrejme už sa vyhovárali, že oni nechceli, aby sme im odrezali silóny a pod. blbosti. Povedal som im, že áno to patrí medzi moje hobby, aby som rezal rybárom vlasce. Nemám nič proti normálnym rybárom, ale ten kto je ko... tak to nerozchodí.  Minule na lokalite Bendő mi pred nosom expresne prešlo niečo pred nosom, samozrejme to bolo olovo a háčiky. Rybár si tam tiež nahadzoval medzi ľuďmi. Nasledovalo vynorenie a opäť to isté, povedal som mu ak nevypadne aj s jeho udicou, tak mu to všetko odrežem pod vodou. Pochopil a odišiel. Prečo potom nemáme radi rybárov? No asi preto ich správanie, hneď keď vidia potápačov, tak ich napadnú tri veci: harpúna, rezanie vlascov a plašenie rýb!!! Tak ako sa rybári správajú k potápačom, tak sa budú aj potápači k rybárom. Samozrejme aj v tomto prípade platí česť výnimkám, lebo sú naozaj v pohode rybári, s ktorými sa dá pokecať. Ešte na záver, nikdy sa nepotápajte bez rezacieho nástroja, možno budete mať pocit, že ste ho nikdy nepotrebovali, ale môže sa stať, že keď ho budete potrebovať už bude neskoro.

Problém s počítačom a kompasom (9.9.2007)

Bol som na lokalite Čierna voda. Predomnou už bolo dosť veľa potápačov. Ja som šiel po nich do vody. Rátal som s nižšou viditeľnosťou, pretože to boli pravdepodobne začiatočníci. Ako som klesal dole, nebola zlá viditeľnosť, samozrejme kde je zeleň od cca 10-15 m tam je vždy horšia viditeľnosť a bola aj teraz. Klesal som až po 36,5 m. Trocha som sa motal dole pri dne, stretol som aj úhora. Potom keď mi počítač ukázal cca 2 minuty bezdekompresný čas, začal som sa vracať smerom k brehu a začal som so stúpaním. Keď som sa potom opäť pozrel na počítač, ukazoval E6. Čo to znamená sa ma nepýtajte, sám to neviem. Zamrzol-skolaboval. Tak som sa riadil podľa kompasu, vedel som, že je jedna stena v 16 m, lenže hĺbku som nevedel kontrolovať. Potom ma napadlo, že zeleň ako som už spomínal sa rozprestiera medyi hĺbkou 10-15 m, tak som vedel, že som približne v tej hĺbke. Ďalej som bral do úvahy termoklímu, ktorá bola asi v 8-10 m. Rapídne sa tu miešala voda, človek hneď cítil, že je nad alebo pod ňou. Tu som opäť vedel cca v akej hĺbke som. Ako som plával popri brehu, vedel som na 100 %, že idem správnym smerom, ale kompas ukazoval o cca 90 stupňov iným smerom ako mal. Dal som si ho dole z ruky a hneď sa opäť otočil správnym smerom. Potom so ho priložil k počítaču a zas ukázal nesprávny smer. Zopakoval som to asi 3 krát. Vždy to isté. Takže z toho vyplýva, naozaj môže funkciu kompasu ovplyvniť počítač ak je veľmi blízko. Ďalšia vec, v takomto prípade je dobré mať so sebou náhradný počítač, aspoň, ktorý meria hĺbku a čas. Aj keď som vedel, že dekompresiu som nemal robiť, musel som urobiť safety stop,ale tiež hĺbku som len tipoval. Ale stane sa aj to keď si človek je 100 % istý, že ide správnym smerom a kompas mu ukazuje niečo iné- väčšinou má pravdu kompas, ale v tomto prípade som mal pravdu ja.

Blúdenie- zážitok pri začiatku mojej kariéry

Bol to môj asi 6-7 ponor. Už aj vtedy som chodieval dosť často sám do vody. Bol som na lokalite Bendo. Samozrejme počítač som už mal zakúpený, ale kompas ešte nie, pretože som si myslel, že je to zbytočná vec. Keďže na tejto lokalite je dosť členité dno, bez kompasu to bolo dosť ťažké. Nie je to rozlohou veľké jazero, ale v pohode sa tu dá zablúdiť. Tak keď som vliezol do vody, plával som sem tam. Môj ponor trval asi 40-45 minút. Keď som plával smerom späť našiel som nejaký železný kolík, ktorý trčal zo dna. Tak som plával smerom k brehu-späť. Plával som jedným smerom-aspoň mne sa to tak zdalo, po 5 minutách plávania som znova dorazil k nejakému kolíku. Tak som to zopakoval, plával som ďalej, po 5 minutách som sa zas dostal k takému kolíku, už mi to bolo podozrivé a vynoril som sa pozrieť sa kde som a bol som stále na rovnakom mieste, neustále som krúžil dokola, aj keď mne sa zdalo, že idem dobrým smerom. Vyplýva z toho to, že kompas nie je zbytočná vec či už pôjdete sami, alebo s buddym. U niektorých potápačov by toto blúdenie mohlo spôsobiť paniku. Ďalšia situácia prečo mať kompas je tá, že keď sa zanoríte môže byť vonku nádherné počasie, vynoríte sa pozrieť kde ste, lebo ste zablúdili a zistíte, že je vonku hmla a nevidíte ani na jeden breh. Neviete kade plávať. (hlavne sa to môže stať najeseň keď voda má ešte vyššiu teplotu ako vzduch, vonku sa môže ochladiť a z vody sa začne pariť tak, že vznikne taká hmla, že neuvidíte ani na 10 m) Takže kompas odporúčam každému potápačovi. 

Útoky Zubáčov (apríl 2007)

Bol som sa potápať na lokalite Čierna voda. Už si presne nespomínam do akej hĺbky som sa vybral. Viem, že je stena v hĺbke 16 m a potom som si povedal, že od steny pôjdem na ten smer kde som ešte nebol. Plával som, približne o 50 m ďalej som na dne uvidel v diaľke niečo tmavé. Nevedel som čo to je, pomaly som sa približoval. Všimol som si, že je to nejaká ryba. Keď som sa priblížil, videl som, že ide o Zubáča,ale celkom veľkého. Potom som sa obzrel iným smerom a boli tam ďalší. Bolo ich tam dokopy 4. Boli dá sa povedať neďaleko od seba. Každý z nich mal asi 60-100 cm, čiže neboli to žiadne maličké rybky. Priblížil som sa k jednému z nich, aby som si ho nafotil. No vtedy som netušil, že tam má aj hniezdo s ikrami. Ostal na mieste nech som sa blížil akokoľvek. Keď som tam bol nejaký čas, prestalo sa mu to páčiť, pomaly sa začal približovať a zaútočil na objektív. Dosť silno. Potom už začal byť agresívny a útočil častejšie. Nepúšťal ma už vôbec blízko, hneď útočil. Ostatné kusy som tiež vyskúšal a bolo to narovnako, tiež útočili. Bol to zaujímavý zážitok. Potom som tam chodil sa pozerať na ne po dobu 1 mesiaca, stále tam boli. Ale zažil som útok zubáča, ktorý vôbec nemal hniezdo (niekedy v októbri). Tiež to bol väčší kus, ten nás nepustil vôbec k sebe. Takže pri väčších exemplároch môžeme rátať s takýmto správaním. Takže keď má niekto chuť si spraviť zo suchých rukavíc mokré, nech sa kľudne zahráva so zubáčmi :-)

Útoky sumcov (marec 2008)

Je to už možno trocha trapné zas písať ako ma niečo znova napadlo, ale stalo sa. Bolo to na viacerých lokalitách. Nebudem to moc rozpisovať. Na lokalite Malé Košariská sme našli asi v 10 m jednu malú stenu, boli dva sumce schované v takom otvore. Jeden aj druhý sa nechal fotiť, myslel som si, že odtiaľ vylezie, aby som ho mohol nafotiť lepšie, ale vôbec sa mu nechcelo. Mohol byť asi 80 cm dlhý. potom keď som sa ho dotkol, konkrétne jeho plutvy, tak sa po mne vrhol a chcel ma kusnúť, potom stále plával ku mne a stále som musel cúvnuť lebo sa do mňa znova pustil. Druhý útok som v marci prežil aj na lokalite Šulianske jazero, kde bol malý sumec asi 50 cm. Bol schovaný v kmeni stromu, asi 15 som sa s ním hral, ký´m konečne bol ochotný vyliezť. Potom odplával ku dnu, kde som šiel samozrejme za ním. Fotil som ho, po chvíli mi zas nedalo a strčil som pred neho ruku, samozrejme po nej vyštartoval, bol to len malý sumec, ale zacítil som dobre jeho čelusť. Takže radšej ich netreba dráždiť, neviem si predstaviť aký silný stisk by mal taký 2,5 m sumec. Nebola by to zábava určite. Nie nadarmo sa hovorí, že sumec je kráľom našich vôd.