Potápanie v Čechách ( január 2014)

Z ničoho nič som sa rozhodol a také rozhodnutia sú väčšinou najlepšie, že pôjdeme na pár dní do Čiech lebo som sa dočítal, že na lokalite Borek a Leštinka je veľmi dobrá viditeľnosť. Pár telefonátov a šli sme na to. Trocha som sa bál, pretože ešte pred Silvestrom som trocha prechladol a mal som nádchu. Trochu sa to zlepšilo v deň odchodu. Dorazili sme v sobotu ráno na Leštinku a hneď po vybalení,aby som vedel urobiť dnes tri ponory, som šiel do vody s kamerou a dvoma svetlami. Mal som so sebou prvýkrát kameru a dve svetlá. Po zanorení samozrejme som mal problémy s ušami a vyrovnaním tlaku. Párkrát hore dole a potom to bolo v pohode.Viditeľnosť bola naozaj dobrá. Hneď pri prvom ponore som videl klasicky pri konároch kaprov ako keby ani nebola 6 C voda. Počas ponoru som mal ešte niekoľko problémov s tlakom, neskôr som sa musel vrátiť už v plytčine. Ďalší ponor znova boli nejaké ryby ako jesetery, plotice,šťuka, kapry. Našiel som aj čln kam ma priviedol jeseter. Odtiaľ som plával na protiľahlú stenu. Mal som sem tam problémy s ušami,ale trocha to bolo lepšie ako na prvom ponore. Tretí ponor som robil už takmer v tme. Po dlhom čase som videl na tejto lokalite zubáča. Nebol síce veľký,ale potešil ma. Na tretí ponor som si zobral foťák.

Potom po a aj medzi ponormi sme sa chodievali osviežovať do bufetu, kde bolo príjemne teplo a super jedlo. Večer sme sa hrali nejaké spoločenské hry a sťahoval som videá a fotky, ktoré sa mi podarilo počas ponoru spraviť.
Na druhý deň som sa rozhodol, že urobím ponor celkom skoro ráno. Ako som skočil do vody, hneď som cítil niečo studené okolo lakťa. Rýchlo som si zavrel ventil na sucháči či náhodou nezatekám cez neho. Počas ponoru som si ho musel otvárať a zatvárať lebo som cítil ako mi tade voda krásne nateká. Nebolo mi tak teplo počas ponoru. Znova som stretol jeseterov. Natočil som zopár minút videa a vyliezol von. Medzi ponormi som si rozobral vypúšťací ventil a vyčistil a dotiahol. Chvala bohu na druhom ponore už bolo všetko ok. Aj tlak v ušiach som si vedel vyrovnať oveľa ľahšie. Zobral som si opäť foťák,aby som si urobil nejaké foto aj cez deň. Bol to fajn ponor s kaprami, šťukou a ďalšími rybami. Po ponore sme sa pobalili, najedli, trocha vysušili sucháč a vybrali sa na Borek.

Na Borek sme dorazili asi o 14:45 a už bolo takmer šero. Pod vodou samozrejme znova problém s tlakom už v 5 m, potom som sa postupne dostával hlbšie, z 10 m znova vyššie, znova dole do 15m odtiaľ zas hore, už mi to začalo liezť na nervy, po niekoľkých stúpaniach a klesaniach sa mi podarilo prefúknuť tlak v ušiach aj keď to nie je ideálne. Videl som zhora wartburg tak mi to nedalo, hovoril som si, že sa tam musím dostať. Aj som sa dostal. Aký bol ďalší problém? No neskontroloval som si svetlo na kamere pred ponorom a keďže som si dal zle batériu, tak jedno mi nesvietilo. Potom som nevedel kde autobus presne je. Bola už tma pod vodou, v takej hĺbke duplom. Vybral som sa v 19 m smerom kde by autobus mohol byť a potom som začal klesať pomaly do 30 m. Plával som, nikde nič, chcel som sa už otočiť a potom som od seba napravo uvidel nápis Barum a vedel som, že to je autobus. Tak som ho oboplával a potom začal stúpať. V 19 m som našiel ešte nejaké vecičky ako pohár, písací stroj, pneu a pod. Pomaly som sa dostával do plytkej časti lomu. Naozaj dobrý ponor až na tlak a to svetlo. Mali sme zarezervovaný hotel v obci Borek. Nebudem menovať hotel, ale bola tam zima, všetko sa rozpadávalo… No nikdy viac. Zatelefonoval som Radkovi kde sa môžeme dobre najesť. Poradil nám jeden penzión neďaleko od ubytovania. Super, naozaj super jedlo, ceny pri zemi. Naozaj sme sa dobre cítili.

Ešte v ten večer sme sa rozhodli nájsť supermarket kde si kúpime veci na raňajky keďže super hotel nám povedal, že ráno príde čašník či kuchár okolo 10-tej. Tak sme šli kúpiť raňajky. Na druhý deň po zobudení sme sa najedli a vyrazili k lomu. Bolo niečo pod nulou,ale svietilo slnko a tomu som sa tešil. Ponor bol neopísateľný. Super viditeľnosť, nikde nikoho pretože bol pondelok, super svetlo pod vodou. Autobus som našiel bezproblémov a aj okolo autobusu bolo krásne svetlo, bez svetla sa dalo vidieť na 10-15 m. Potom som sa vrátil k wartburgu, našiel som konečne aj stejskanik- po domácky vyrobenú sci-fi ponorku. Odtiaľ som sa vrátil do plytšej časti kde je plno stromov. Naozaj super. Potom ako som si pozrel natočené video som bohužiaľ videl na objektíve najkú bodku počas celého videa. Bola to chyba objektívu, takže som s tým nemohol nič robiť ako reklamovať. Takže video nebolo najlepšie,ale zážitky ostanú. Napriek tým všeliakým problémom s ušami, sucháčom, svetlom a pod. bolo super.
Takže tí čo neboli môžu ľutovať.

Potápanie na Leštinke (august, 2009)

Cesta na túto lokalitu trvala asi 3,5 hodiny, ale v pohode sa to dalo vydržať. Hneď ako sme dorazili, z áut sme si mohli vybaliť veci priamo pri základni a po vybalení sme si autá odparkovali na parkovisku vzdialené od lomu asi 200 m. Šlo nás niekoľko potápačov. Na starosť to tu mala milá pani Ivana Boržíková. V ten deň ako sme dorazili, bolo tu iba niekoľko potápačov, čiže kľud. Prvý deň sme spravili 4 ponory, bolo to dosť vyčerpávajúce, ale stálo to zato. Prvý ponor sme šli len popri stenách asi v 7-10 m hĺbke. Videli sme niekoľko rýb, hlavne Ostrieže. Došli sme ku skanzenu, kde boli rôzne náradia, lopata, fúrik, dieľňa zbýjačky a pod. Druhý ponor sme plávali smerom doľava- na druhú stranu tiež popri stenách, mali tam byť Jesetery, ktoré som už dlhšie chcel pod vodou vidieť. Nemali sme na ne šťastie, ale steny boli fajn. Je to úplne iné niečo, ako u nás na štrkoviskách, pretože tu sa stretneme skôr so štrkom, jemne klesajúcim dnom,ale tu na Leštinke sú skôr skalnaté strmé steny, iná farba vody a úplne iný pocit z ponoru. Čo sa týka viditeľnosti, na lom je to fajna na toto obdobie (august) tiež slušná. Boli sme samozrejme aj pri kesóne, kde sme sa vynorili pod neho a rozprávali sme sa chvíľu a najlepšie bolo na tom to, že počítače nám ukazovali hĺbku 19 m. Sranda. Tretí ponor sme šli skoro ako na prvom ponore, len sme menili hĺbku a šli sme aj po drátoch od kesónu ku skanzenu kde som v diaľke konečne uvidel Jesetera. Samozrejme sa nedal nafotiť. Na štvrtý ponor, ktorý bol nočný sme šli už len dvaja, ostatným sa nechcelo. Bolo to už vyčerpávajúce,ale bol som zvedavý aký tu môže byť nočný ponor. Plávali sme opäť na ľavú stranu lomu. Hneď po zanorení som signalizoval pripútanie pozornosti buddyho. Uvidel som obrovskú Šťuku, ktorá tu bola veľmi často spomínaná.

Má ževraj 1,20 m. Bol to poriadny kus. Dokopy sme tu veľa rýb nevideli, ale skôr preto, že sme si vybrali zlú časť lomu. Videli sme niekoľko rakov, Plotice, Ostrieže a tú spomínanú Šťuku. Ale mne sa to páčilo. Keď sme pri nočnom ponore, vstup do vody je super, pretože plošiny majú dole osvetlené, paráda. Nemôžete ich minúť. Lom nie je veľký, dá sa tu zablúdiť, ale je tu veľa orientačných bodov, pri ktorých si rýchlo spomeniete, kde ste. Po 1. dni sme si mysleli, že už tu na nič nové nenatrafíme, už sme videli všetko, ale nebolo to tak. Vždy sa tu nájde niečo nové, len musíte plávať v rôznych hĺbkach. V ten istý deň večer po ponore, sme sa ešte rozprávali dosť dlho. Nasledoval druhý deň, keď sme vládali urobiť iba 2 ponory, pretože sme mali pred sebou ešte dlhú cestu. V kľude sme sa naobliekali a šli do vody. Plávali sme ku kesónu, odtiaľ na protiľahlý breh a našli sme aj padnutý veľký strom, samozrejme tam bola aj tá Šťuka.

Nechala sa pekne nafotiť. Potom sme plávali ku skanzenu, našli rebrík, ktorý klesá od 13 do 19 m. Potom sme sa ešte pomotali a plávali naspäť po drátoch. Po čom som dlho túžil, sa konečne naplnilo, uvidel som v diaľke Jesetera. Svietil som naň aby ho videli aj ostatní. Nechal sa celkom fotiť a dostali sme sa k nemu dosť blízko. Tiež fajn zážitok. Medzi ponormi sme si dali dlhšiu pauzu, kde sme leňošili na slnku, po výdatnom obede, vychutnávali si ticho. Ležal som na lavičke a len padajúca šiška zo stromu ma zobudila. Pomaly sme sa zas oblekli a šli do vody a plávali sme popri kraji, kde sme našli (na 6 ponore) malú zátoku, kde sa slnili Kapre vrátane KOI. Bolo ich tam niekoľko. Pekný pohľad.

Na tomto ponore sme plávali zas v inej hĺbke a natrafili sme na veci, ktoré sme doteraz nevideli. Keď sme sa vracali späť, zas som priplával k zátoke a boli tam tie Kapre. Potom som ostatných odprevadil von a ja som sa sem vrátil, aby som nafotil Kapre. Voda bola trocha zakalená, kvôli rybám, ale aj tak to bolo pekné a ešte k tomu pekne svietilo slnko, takže bolo super všetko vidieť. Po vynorení sme sa najedli, pomaly pobalili a pustili sa na cestu domov. Pre mňa to bol zaujímavý zážitok a bolo to niečo zas nové. Nebolo to také jednotvárne ako naše štrkoviská. Keď budem mať možnosť, určite sa sem vrátim na niekoľko dní.