Egypt Severné Safari (2023)

Po dlhoročnej pauze s Egyptom som sa znova rozhodol, že by som mal opäť navštíviť túto krajinu. Ledva sme nejaký termín obsadili, keďže bolo málo leteniek a kapacity na lodi sa míňali. Došiel deň D, šli sme na Schwechat, kde sme si urobili rezervu s časom. Keď sme došli na check-in babe kvôli niečomu strašne dlho trvalo, kým ma nejak registrovala.

Odovzdal som batožinu, bolo tam o pár kg viac,ale nerobili z toho vedu. Čakali sme na let. V lietadle som už tiež nemal nejako dobrú náladu, kvôli osobným problémom. Let trval cca 4 hodiny. V Hurghade začala ozajstná nočná mora. Stáli sme pri páse, kde sme čakali na batožiny. Ostatní hneď videli svoje, ja zatiaľ nič. Upokojovalo ma to, že tam stáli okrem mňa ešte ďalší asi 4-5 ľudia. Potom sa postupne vytrácali. Moja batožina s potápačskými vecami nebola nikde. Nahlásili sme to, vyplnili papiere a dovidenia. Na parkovisku v noci o 0:30 cca nás čakal Ahmed, ktorý nás odviezol na loď. Medzitým som komunikoval s človekom, ktorý všetko organizoval. Potápačské veci bola jedna vec, druhá bola tá, že aj inzulín a merací prístroj ostali v batožine. Tak som jej to písal, povedala, že všetko zoženú. Samozrejme žiadny inzulín, ktoprý je u nás nie je v Egypte.

Nemal som ani hygienické potreby ani oblečenie. Všetko bolo v stratenom kufri. Povedal som aj inštruktorke na lodi, že kašlem na potápanie. Prehovorila ma, že tu majú veci na požičanie, tak sme začali všetko skúšať. Spať sme šli približne o 3:30 s tým, že som stále nemal inzulín, nevedel som aký mám cukor nič. Druhý deň ráno so mnou šiel Ahmed do lekárne. Keďže bola sobota, šli sme dosť ďaleko. Samozrejme taký inzulín nemali. Čo bolo šťastie, že v Egypte na toto recept človek nepotrebuje. Potom však nastala situácia, že predsa potrebujú niečo od doktora. Tak som začal cez messenger volať domov pani doktorke, vysvetlil jej, čo sa stalo a nech mi napíše do správy typ inzulínu, ktorý by zhruba zodpovedal môjmu, ale majú ho aj v Egypte. Napísala tri druhy a jeden našťastie mali. Kúpiť som musel samozrejme aj tabletky a glukomer. Tam som si kúpil aj zubnú kefku a čo som potreboval. Týmto sa to ešte neskončilo. Konečne sme vyplávali. Ako sme sa blížili k lokalite, „niekto“ rozhodol, že ja kým nemám potvrdenie od lekára do vody nepôjdem. Tak už ma to naozaj začalo vytáčať. Vyplnili sme dokumenty o zdravotnom stave. Všade som dal NO. Začali vymýšľať, že aj tak potrebujú potvrdenie lekárom. Hovorím a kde ho akože teraz zoženiem. Mám napísať svojej diabetologičke nech pošle. Písal som jej, samozrejme povedala, že je u rodiny a nie je v kancelárii. Chápal som ju a bolo mi to trápne ju otravovať s týmto. A potom povedala, že takto na diaľku nechce brať zodpovednosť, čo je pochopiteľné. Potom som písal jednému majiteľovi lode, ktorý ma tiež odbil s tým, že pravidlá sú pravidlá. Hovorím, teraz keďže mi zmizla batožina, ste náhodou zistili, že som diabetik, inak by sa to nikto nedozvedel.

Potom som vrátil inštruktorke počítač a povedal som jej načo mi bude, keď sa nepotápam. Však v pondelok mi dá určite lekárka potvrdenie (už stačilo aj v sms, čo je naozaj vtip). Vlastne Ahmed ma nepustil do vody. Tak som sa pýtal, kto je tu šéf? Majiteľ alebo Ahmed. Potom vysvitlo, že sú dvaja majitelia a inštruktorka povedala,ž e si pohovorí s druhým majiteľom. O 10 minút mi povedala, že môžem ísť do vody. Sranda naozaj.

Čiže jeden ponor som na Shaab El Erg (dolphin house) vynechal. Plavili sme sa ďalej do národného parku Ras Mohammed. Ponory v tejto oblasti sú naozaj pekné. Pod vodou to bol nezvyk, iný výstroj a čo bolo najdivnejšie, nemal som v ruke nič. Žiadny foťák, kameru, nevláčil som nič. Zistil som, že si ponor trocha aj viac užívam. Viac som toho videl ako keď fotím. To bola jediná výhoda. Bohužiaľ som domov došiel bez jedinej UW fotky. Nemohol som fotiť, aj keď 90 % zostavy som mal u seba v príručnej batožine, ale akurát blesky a jeden komponent k predĺženie objektívu ostali vo veľkej batožine. Všetko by sa mi zmestilo aj do príručnej, avšak som to podelil.

 

Na Ras Mohammede sme spravili asi 3 ponory. Je tu obrovské množstvo jednorožcov (unicornfish) vo veľkých húfoch. Videli sme ti aj obrovskú raju, napoleona, scorpion fish,…Pri kraji sme mali čo robiť kvôli prúdom. Tieto lokality som potápal asi v roku 2008 ešte z denných lodí v Sharm El Sheikhu. Po týchto ponoroch sme sa plavili ďalej na sever smerom k Tiran ostrovom. Tam sme sa potápali na Gordon reefe, Jackson Reef, Woodhouse reefe. Všade boli dosť veľké prúdy. Robili sa aj nočné ponory.
Po týchto lokalitách sme smerovali na druhú stranu Sinajského polostrova ku vraku Thistlegormu, kde som tiež dávnejšie bol. Prvý ponor mal byť nočný, boli veľké prúdy a rozhodol som sa neriskovať. Pár ľudí šlo. Nevidel som v tom význam, aby som v noci na relatívne neznámom vraku robil ponor v prúde. Na ďalší deň sme tu urobili dva ponory. Jeden veľmi krátky, keďže jeden maďarský kolega vydýchal fľašu extrémne rýchlo. Ponor u mňa trval cca 34 minút a ostala mi polovica zásoby. Tu sme hlavne pozreli lokomotívu vedľa vraku.

 

Ďalší ponor trval konečne dlhšie, keďže s nami už spomínaný pán nešiel. Mali sme namiešaný nitrox. Preplávali sme vnútorné časti vraku, kde sú známe nákladné autá a motorky. Vedľa nás preplávala aj muréna asi 2,5 metrová.

Po ponore sme sa vybrali smerom na Small Gubal island. Tiež som sa tu potápal asi v roku 2009, veľmi pekná lokalita aj nad hladinou aj pod. Je tu pozostatok malého vraku, skôr už len nejaká konštrukcia. Je tu neskutočne bohatý život, asi 4 obrovské murény, tri stone fish, chobotnica, plno menších farebných rýb a to hlavne vo vraku. Boli sme aj pri vraku Kingston. No toto bol ponor na ktorý nezabudnem. Hneď ako sme skočili zo zodiacu mi na dne vypadli všetky 4 olová. Našťastie sme reagovali s Ahmedom a dve som vložil ja rýchlo späť a dve on. (mal som požičaný žaket kde neboli integrované vrecká). To sa rýchlo vyriešilo. Potom sme plávali k vraku, vo vnútri milión glass fish. Veľmi pekné. Už popri vraku bol extrémny prúd. Ako sme plávali od vraku na stenu, bol taký prúd, že sme takmer naražali do všetkého. Prúd nás niesol obrovskou rýchlosťou, to som nezažil. Najkôr nás prúd tlačil zozadu a neskôr tlačil smerom na stenu z boku. Mali sme čo robiť.

A už ako sme sa blížili opäť k Hurghade, zakotvili sme pri Abu Nuhas, kde sú vlastne 4 vraky. My sme sa potápali pri Ghiannis D, kde som tiež už bol. Pár chodieb sme preliezli aj strojovňu. Vrak vo vnútri je zvláštny, keďže je naklonený a človek môže mať blbý pocit. Taktiež ako sa pláva z jednej miestnosti do druhej, prúdy talčia alebo ťahajú potápača von alebo dnu. Vo vraku bolo neskutočne veľa glass fish. Okolo vraku sú veľké hejná Bat fish. Po vraku sme sa vybrali smerom na zátoku, kde bývajú delfíny.

Na nočnom ponore na lokalite Shaab El Erg sme už pri konci nočného ponoru našli murénu najskôr bola pri dne. Postupne sa potom začala dvíhať nad nás, čo bolo neskutočné a mali sme trocha aj strach. Cúvli sme, nevedeli sme načo sa chystá, čumela na nás. Radšej som odklopil aj svetlo, aby ju to neiritovalo. Potom sa pomaly zobrala a odplávala. Videl som, že aj ostatní chalani odplávali kúsok ďalej.

A posledný deň sme sa dostali na lokality Umm Gamar (mother moon), kde som sa potápal viackrát keď som pracoval v Hurghade jedno leto v roku 2006. Je to naozaj krásna lokalita, odporúčam vidieť. Je to skôr akoby skalnatá mesačná krajina s bohatým životom. Sú tu dve menšie veže s malými kavernami. Keď nahladnete dovnútra, je tam naozaj neúrekom rýb. Boli tu aj iné murény. Druhá lokalita bola El Fanous East. Táto lokalita je zaujímavá pre jeden Erg cca v 10 metroch, kde bývajú čistiace ryby. Rybka je cca 10 cm dlhá modro-čierno-sfarbená. Dopláva k Vám okolo masky, vyberiete si z úst automatiku a otvoríte ústa. Rybka vpláva do úst a začne Vás čistiť. Je to naozaj zábavné. Ja som si to skúsil asi 4 x. Kolega to zachytil na kameru, dúfam,že sa ku mne video dostane. Jeden krát mi tam vplávali naraz dve. Týmto ponorom sme ukončili naše safari. Dopluli sme do prístavu Marina v Hurghade. Večer po večery sme sa vybrali do mesta na Sheraton. Pozrel som si hotel kde som v roku 2006 pracoval. Takmer ostalo všetko bezo zmien.

Na druhý deň po raňajkách nás brali na letisko. Náš let šiel o čosi neskôr ako kolegom z maďarska. Keď sme nastúpili do lietadla, vyštartovali sme o 45 minút neskôr. Po pristátí vo Viedni som pohľadal Lost and Found kanceláriu. Pracovník ma zobral do miestnosti kde sú batožiny, aby som sa pozrel. Samozrejme jeden kufor caterpillar som našiel. Zadal som kód a bola to moja batožina. Viditeľne bola ošúchaná a vizuálne sa dalo vidieť, že im kufor pravdepodobne padol niekde a preto sa asi ani nedostal do lietadla.

Egypt Brother Islands (2014)

Už si presne do detailov nepamätám túto cestu, nakoľko to píšem o dva roky neskôr.
Viem, že sme prišli do Hurghady a hneď sa vyskytol problém, že nepôjdeme na plánovanú ľoď,ale na inú. Moc nás to nepotešilo ako ani sprievodcov.
Nalodili sme sa a v ten deň sme mali jeden jednoduchší ponor a jeden nočný ponor na lokalite Abu Ramada kde som bol už niekoľko krát.
V noci sme sa presúvali k ostrovu Big Brother. Tam sme mali prvé stretnutie so žralokmi. Ja som mal dvojča a preto som mohol ísť aj trocha hlbšie ako rekreační potápači. Tu som aj ja uvidel žraloka bielocípeho.
Boli tu aj väčší napoléoni (Napoleon fish). Na konci ponoru boli aj žraloci dlhoplutvý (Carcharhinus longimanus).
Samozrejme divemaster nás upozornil, že ak ich bude viac ako dva, tak máme ísť okamžite z vody. (nedošli sme sem kvôli žralokom?)
Ja som mal na ruke zrkadlo, ktoré sa divemasterovi takisto nepáčilo. (normálne slúži na sledovanie buddyho, výstroja,…)
Používal som ho tu aj na prilákanie žralokov-na upútanie pozornosti a aj to zaberalo. Hneď ako som robil pohyby smerom na žraloka so zrkadlom, reagoval a otočil sa od ostatných smerom na mňa a plával ku mne.
Ďalší ponor sme mali na vrak Numidia. Trocha som ho popreliezal zvnútra, ostatní už plávali preč, ja som ostal sám.
Popri stene sa opäť objavil jeden žralok bielocípy, plával pekne oproti mne. Zážitok.
Ku koncu ponoru keď sme čakali na zodiac, sa okolo nás objavil ešte žralok dlhoplutvý.
Tretí ponor sme robili neďaleko od našej ľode, pomaly sa nám aj zotmelo a práve preto, že sa tu nemôžu robiť večer ponory, sme sa vynorili popri stene a došiel pre nás zodiac a zobral nás k ľodi.

Cez deň sme sa ešte vyštverali na maják na ostrove, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad.
Na druhý deň sme sa presunuli k ostrovu Small Brother. Tu sme absolvovali tiež pekné ponory. Boli tu väčšie húfy rýb, obrovské vejáre gorgónií a samozrejme aj pár žralokov.
Boli tu už aj silnejšie prúdy.

Druhý ponor som mal dlhší kvôli dekompresii. Plávali sme späť popri stene a videl som ako potápač predomnou asi 50 m pláva dole do hĺbky. Tak som si myslel, že tam niečo bude. Pustil som sa do 54 m hĺbky a plával podomnou žralok líščí.
Super. Pekný pohľad, až na to, že som musel kvôli tomu robiť dlhú dekompresiu.
Tretí ponor nás opäť zobrali so zodiacom a plávali sme späť popri koraloch.
Potom sme sa presunuli k ostrovu Daedalus.
Tu sme robili takmer každý ponor so zodiacu, kde nás brávali von na koniec útesu kde boli dosť veľké vlny.
Priateľka tu utopila svoj malý foťák, pretože sme museli všetci naraz skočiť a hneď klesať. Ja som sa s „vodičom“ zodiacu dohodol, že neskočím s foťákom,ale on mi ho podá. Fungovalo to, až na jeden prípad, keď odišiel s foťákom, našťastie sa vrátil. Na prvom ponore sme sa vznášali v 30-40 m a čakali či sa objavia žraloky kladivohlavé. Nič. Potom ako nám divemaster ukázal, že máme ísť už von, nejak som to naťahoval,pretože som nevidel význam štverať sa na hladinu keď ešte polovica ľudí nenastúpila do zodiacu. A urobili sme dobre s priateľkou, pretože sa objavila manta. Bolo to super. Samozrejme sme si po ponore museli vypočuť monológ od divemastera.

Na tejto lokalite boli často aj barakudy. Boli tu väčšinou v húfoch,ale mnohokrát aj samostatné jedince.
Na jednom poobedňajšom ponore nás vyhodili zo zodiacu pri stene kde bolo anemone city-veľa sasaniek s klaunmi.
Odtiaľ sme mali plávať v skupine smerom za útes. My s priateľkou sme fotili,samozrejme ostatní nám uplávali. No čo, tak sme sa rozhodli plávať vlastným tempom. Okolo nás preplával zozadu žralok kladivohlavý asi v 20 metrovej hĺbke.
Keď sme mali nad polovicou plyn, otočili sme sa a rozhodli sme sa pre návrat k anemone city kde sme začali ponor. Tam sme sa vynorili a na hladine som nafúkol uzavretú bójku- naozaj dosť veľkú. Po pár minutách sme videli ako zodiac ide smerom za útes, kde vyzdvihli ostatných. Pre nás došiel potom. Na ľodi nám hovorili, že vyštartovali preto, lebo uvideli našu bójku a preto šli aj pre ostatných. Mali sme už trocha čudný pocit na hladine, lebo sa už stmievalo a tam kde sme sa vynorili sa obšmietala jedna dosť veľká barakuda. Všetko bolo ok, až na to, že im niekomu v skupine došiel vzduch a museli ho vyťahovať.

Pri Daedaluse na jednom ponore sme mali šťastie aj na cca 6 kusov žralokov kladivohlavých, ktoré boli v hĺbke okolo 45 m.
Ja som nemal problém, lebo som mal to dvojča. Takisto sme mali šťastie aj na iných ponoroch na manty. Na jednom ponore aj dve. Potápači, ktorí boli týždeň pred nami nevideli pomaly nič. Mali sme šťastie.
Takisto sme mali šťastie vidieť aj obrovského napoleona.
Celkovo môžem konštatovať, že sa nám podarilo splniť to, prečo sme sem prišli, videli sme všetko, čo sme chceli vidieť.
Tieto lokality sú naozaj trocha náročnejšie a chápem, že sem začiatočníci nemôžu ísť.
Odporúčam tieto lokality, ale tu zas nečakajte typické Egyptské koraly a ľahké plytké ponory.

Egypt Safari 2012 (Juh)

Nikdy som nebol v decembri v Egypte, tak som sa rozhodol, že pôjdem. Kúpil som si znova mokrý oblek lebo môj starý mi bol veľký. Ako sme došli do Hurghady, autobusom (skôr minibusom) nás zobrali na juh do prístavu Port Ghalib. Tam sme sa večer dostali na ľoď, bolo nás len 13, takže som mal v pohode sám vlastnú kajutu. Nikdy som nebol v horných kajutách, tak som si pomyslel, že to vyskúšam. Večer bol prednes ako sa má človek správať na ľodi a keďže tam bolo dosť veľa nováčikov, povedali sa tam aj veci,ktoré sa týkali kurzu OWD a pripadalo mi to zbytočné.

Na druhý deň ráno sme vyplávali z prístavu a šli sme na lokalitu Marsa Mubarak, kde mal byť check dive. Ako sme zakotvili, niekoľkí sme sedeli vzadu hore. Ako som sledoval more zrazu sa mi zdalo, že som niečo uvidel, bol to nejaký chrbát,ktorý sa hneď zanoril. Keďže táto lokalita je známa, že sú tu dugongy, tak som to šiel povedať ostatným, divemaster hovoril, že sa nadychuje asi raz za 7 min. Tak sme to sledovali a asi po tejto dobe sa opäť vynoril,tak začala na ľodi vládnuť panika a adrenalín, jeden zodiac zobral von šnorchlistov a ja s divemasterom sme šli s fľašou a foťákmi. Keď sme ho hľadali, zas som si ho všimol, že sa vynoril neďaleko od nášho zodiacu, tak sme naskákali, samozrejme kým sme ho pod vodou našli boli tam už šnorchlisti. Či som ho vedel nafotiť pekne zpredu? Ani náhodou, divemaster ma krásne nahneval, priplával pred dugonga a začal ho fotiť on, ja som mohol nafotiť maximálne zadok divemastra. Dve fotky sa mi podarilo spraviť vtedy, keď dugong nás začal mať plné zuby a odplával na moje prekvapenie dosť veľkým tempom. Potom sme ho už nenašli. Takže na hladine prebehla výmena názorov medzi mnou a divemasterom.

Ďalšie dni sme sa presúvali smerom na juh, popotápali sme sa na celkom zaujímavých miestach.
Miesto,ktoré by som spomenul je Elphistone. Hovorili nám, že tu bývajú veľmi často žraloky, že nie sú nebezpečné iba zvedavé. Tu na tento ponor OWD kurzistom nedovolili ísť do vody, kvôli prúdom, žralokom a hĺbke,ktorá tu je. Ja úprimne som neveril, že niečo uvidíme. Ako som ja naskočil do vody, všimol som si, že všetky hlavy sú otočené na jeden smer. Keď som sa pozrel tam kam všetci čumeli, tak som videl,že pod našou ľoďou pláva žralok. Bol odomňa ešte dosť ďaleko. Zobral som si širokouhlú predsádku pod vodu, na prípad, keď pôjde blízko mňa,aby sa mi zmestil do objektívu. No zatiaľ to tak nevyzeralo, že sa chce priblížiť a nechať sa odfotiť. Po niekoľkých minutách odplával preč. My sme začali klesať a plávali sme smerom od steny. Samozrejme nič nikde nebolo. Boli tu malé ryby a videli sme väčších tuniakov. Potom sme sa vrátili opäť ku stene a stále nič. Pomaličky nám ukázala divemasterka, že máme priplávať k ľodi. Ako sme sa blížili k ľodi, zazrel som opäť siluetu žraloka. Tak vtedy sa to všetko začalo. Boli sme už pár metrov pod ľoďou v hĺbke asi 5 m. Začal sa čoraz viac približovať k nám a začalo sa mu tam páčiť. O niekoľko minút neskôr sa objavil aj druhý žralok bieloplutvý, ten bol trocha menší. Konečne sa ku mne prblížil niekoľko krát,aby som si ho vedel nafotiť. Bol to super pocit, mnohí sa ma pýtali, či som nemal strach. Vôbec. Skôr som sa k nemu chcel dostať čo najbližšie. Ku koncu ponoru sa začal hrať s naším opaskom, ktorý vysel z našej ľode. ťukol pár krát do opasku s olovom, aby nám ukázal, že on je tu niekto.

Bol to fajn zážitok. Už si nepamätám presne na akú lokalitu sme šli, ale mali tam byť delfíny. Ako sme dorazili, uvideli sme ich z ľode. Tak všetci masky, plutvy poprípade šnorchel a rýchlo do zodiacu. Z foťáku som si rýchlo odmontoval blesk,aby som ho nemal taký ťažký. Bolo ich tam asi 30-40 kusov. Stále nás brával pred ne, naskákali sme do vody a rýchlo cvaknúť zopár fotiek. Plávať za nimi nemalo moc veľký význam, hlavne nie s takým foťákom. Tak znova na zodiac a rýchlo za nimi, znova skok a toto sa opakovalo až kým sme neboli so silami v koncoch. Mne sa podarilo k nim priplávať a pohľadiť jedného z nich.V tom okamihu sa rozpŕchli,ale len na pár sekúnd. Ďalší pekný zážitok.

Mali sme nočné ponory takmer každý deň. Na jednej lokalite sme našli asi 3 španielske tanečnice, samozrejme ani jedna nám nechcela zatancovať. Našli sme jednu raju, ktorú som nikdy predtým ešte nevidel. Nafotili sme si ju, potom ju môj buddy so svetlom trocha poťukával,aby trocha vyplávala z miesta kde bola. Dobre, že sa jej moc nedotýkal, lebo na ľodi sme zistili, že to bola elektrická raja. Na nočných ponoroch sme videli papagájovce a keďže som zistil, že keď na ne posvietim so silným svetlo, že sa ani nepohnú, tak sme ich vedeli nafotiť. To isté sme skúšali aj na iné ryby ako na jednorožce a tiež ich to svetlo oslepilo a takmer sa nepohli.

Boli sme aj na lokalite menom Abu Ghusun, bol tu jeden vrak.
Vrak ležal pomerne plytko, takže nebol problém ani so spotrebou,ani s dekompresiou.
Keďže ja mám vraky rád, tak som vrak popreliezal. Dalo sa tu na niekoľkých miestach dostať do vnútra, bolo tu pár miestností, ktoré boli dosť veľké. Našiel som aj miestnosť, kde bola strojovňa, tam bolo všetko popadané, dosť nebezpečné hlavne s rekreačným výstrojom. Keď som vyliezol z vraku,ruky aj oblek som mal hnedý asi od oleja a podobných látok. Naozaj pekný vrak.

Jedna noc na ľodi bola katastrofálna, na tento zážitok nezabudnem. Mali sme sa plaviť 10 hodín smerom na sever. Boli pekné vlny, už pri večeri sa to nádherne všetko hojdalo. Zopár ľudí si dali tabletky, ja nie. Myslel som, si, že mi bude zle, ale našťastie s tým som nemal problém. Problém bol so spaním, všetko sa v kajute, v salóne, proste všade syplao na zem. Všetko lietalo, stoličky, ktoré neboli moc ľahké padali dole. V noci sa mi nepodarili zaspať ani na min, hore kde som mal kajutu sa to poriadne dalo cítiť. Naozaj v tú noc mi nebolo všetko jedno, pár krát ma napadlo,kedy sa musím obliekať,aby som opustil ľoď. Zažil som vlny,ale aby sa s ľoďou takto zahrávali vlny, tak to nie. 7 ľudí z 13 vracalo. Ja som našťastie medzi nimi nebol. Nie som až tak bojácny typ,ale túto noc mi všetko jedno nebolo. Neviem si predstaviť ako kapitán vydržal tú noc hore na palube. Takže klobúk dole.

Ako sme sa plavili na sever, voda sa postupne ochaldzovala. Vyzliekať sa z mokrého obleku nebolo moc príjemné, hlavne keď sme šli von z vody večer, ale veľakrát sa oplatilo zmrznúť. Tie ponory stáli zato. Asi dva dni pred koncom sme sa dostali znova na Marsa Mubarak. Tam sme spravili aj jeden denný a potom nočný ponor. Oba stáli zato. Na dennom ponore sme stretli tri korytnačky. Samozrejme tu bolo veľa iných živočíchov, bohužiaľ aj perutýnov.

Na nočnom ponore som tu konečne po dlhých rokoch zbadal sépiu. Bola dosť veľká a pekne sfarbená. Dosť veľa som ju naháňal a po nejakom čase som si všimol, že tam má aj malú sépiu. Tá keď som sa veľmi priblížil, schovávala sa pod veľkú. Bohužiaľ tu som mal plné zuby perutýnov,ktoré plávali neustále za mnou, za mojim svetlom. Vždy som musel dávať pozor pri fotení,aby som si neľahol na jedného. Musel som ich už bleskom „zmlátiť“ lebo boli neskutočne dotieravé.

Posledný deň som sa už nemohol potápať, lebo som strašne prechladol,v ušiach som si nevedel vyrovnať tlak ani na suchu, tak som to nechcel riskovať. Ale neľutujem to, pretože posledný deň sa potápalo na lokalitách, kde som už predtým bol, tvrdili, že som o nič neprišiel, lebo aj viditeľnosť bola dosť zlá a voda mala miestami 21-22 C. Takže si myslím, že to kvôli čmou sme sem prišli, sme videli a nafotili. Samozrejme som spoznal aj príjemných ľudí. Takže toto safari neľutujem a domov som sa vrátil spokojný.

Egypt Severné Safari  (máj, 2009)

Na potápačské safari som sa chystal už niekoľko rokov, no vždy mi do toho niečo prišlo, ale konečne sa to podarilo. Leteli sme skoro ráno, takže v Hurghade sme pristáli okolo 10:00 hod. K ľodi sme dorazili asi okolo 10:45 hod. Oznámili nám, že dnes už nevypláva ľoď pretože povolenie je každý deň do 10:00 hod. Tak k večeru sme šli do mesta. Druhý deň sme hneď ráno po kontrole ľodi a členov vyrazili na juh, čo nebolo v pláne. Ako chceck dive sme sa potápali na Gota Abu Ramada, kde som už pred 3 rokmi spravil niekoľko ponorov.

Potom sme sa plavili ďalej na juh na lokalitu Aruk Arbaa, bolo to 7 veží pod vodou- útesov plné rýb. Nádherné niečo, tam to bolo už skoro gýčové bolo tam toľko farebných rýb. A ako tretí ponor sme dali nočný, na ktorom som toho veľa nevidel. (takmer žiadne živočíchy) Na druhý deň sme skoro ráno dorazili na Salem Expres, čo vrak trajektu. Sem som sa chcel dostať tiež už niekoľko rokov, ale nevyšlo to a keď som deň pred ponorom zistil, že sa pozrieme aj na tento vrak, oblialo ma vzrušenie. Vrak ma nesklamal, vplávali sme na druhom ponore aj do vnútra, kde sme si pozreli batožinu a jedáleň. Bolo to fakt strašné, umrelo tam veľmi veľa ľudí len kvôli blbosti posádky,ktorá sa s druhou ľoďou pretekala, kto dorazí skôr do prístavu v noci bez použitia svetiel, navigácie, čohokoľvek. Jedna to nezvládla a utopili sa všetcia na ľodi okrem posádky.

Ponory stáli zato. Ako sme vyliezli z vody, začali sme sa opäť plaviť na sever. Spravili ešte v ten deň tretí ponor opäť na tej lokalite ako sme robili nočák- Shaab Sahr. Cez deň bola lokalita celkom zaujímavá. Bol tu aj malý vrak Safari ľode. Boli tu malé jaskyne. V ten istý deň sme urobili aj štvrtý-nočný ponor na Gota Abu Ramada- tento nočák bol najlepší zo všetkých. Videli sme toho naozaj dosť a aj Perutýna, ktorý nám stále liezol do zadku, sledoval nás asi 300 m, kvôli svetlu. Na konci ponoru sme videli aj španielsku tanečnicu, ale nechcela nám tancovať. Na nočák chcel chodiť každý so mnou, pretože som mal najvýkonnejšie svetlo.

Po večeroch niektorí boli v salóne popíjali, zabávali sa a niektorí chytali ryby vonku na ľodi. Bol tým posadnutý hlavne jeden chalan, volal sa Laci. Bol to maník do rýb. Bol prvýkrát takto na ľodi, prvýkrát letel lietadlom a prvýkrát bol pri mori, bol to pre neho veľký zážitok. Jeden večer keď mu už tretia ryba odtrhla háčik, medzitým chytil čajku, nasral sa a hodil celú svoju udicu do vody. Večer mu ju museli vyberať z pod ľode. Každý sa na ňom šúlal od smiechu. Na ďalší deň sme sa potápali na Small Giftune kde som už tiež chodil, bola to pekná lokalita. ďalší ponor bol pri stene El Fanadir, ktorú som tiež poznal. Tu divemaster pobozkal jedovatú stonefish. Blázon. Tretí ponor v tento deň sme urobili na Shaab El Erg, kde som zmeškal delfínov, kvôli tomu, že sme čakali na ostatných v skupine. Skupina, ktorá šla do vody 5 minút pred nami sa haral asi 5 minút s delfínmi. No smola, ale štvalo ma to poriadne.

Na ďalší deň sme sa potápali na vraky Ghiannis D a Carnatic. Ghiannis D bol celkom zaujímavý vrak, vplávali sme takisto aj do vnútra. Carnatic nebol až tak zaujímavý, potopil sa už veľmi dávno v roku 1869. K týmto vrakom nás niesli na zodiacu, bol to super zážitok ako nám vlny špliechali do ksichtu a ako sme liezli späť do gumáku. Pokračovali sme na sever. Po obede sme došli na veľmi peknú lokalitu k ostrovu Gobal. Bol tu maják a nejaká veža. Pod nami bol malý vrak- pozostatky z ľode, kde bol veľmi bohatý život, tu som opäť prišiel o pohľad na delfínov. Ale tento ponor bol veľmi krásny. Po ponore nás vyniesli zodiacom (gumeným člnom) na ostrov, kde bola nádherná pláž, biely piesok, počkali sme tu aj na západ slnka. Fakt krásne. Hore na veži boli aj nejakí vtáci asi to bol orol, alebo sokol.

Na druhý deň sme ráno došli už k vraku Thislegorm. Niekedy sme sa zobudili ako sme skoro ráno šli ľoďou a hádzalo nás to hore dole, do boku, všetko v kajutách padalo. Urobili sme 2 ponory na Thistlegorm, ale nejak ma tento vrak neoslovil. Aj keď  sme videli motorky, autá, vlak a pod, no nič moc. Mne sa tento vrak nepáčil. Bol tu aj silný prúd a zlá viditeľnosť, takže nič moc naozaj. Dosť ľudí tento vrak ospevovali,ale ja som videl aj o dosť krajšie vraky.

Po Thistlegorme sme sa potápali na jednoduchom mieste, kde pomaly nebolo čo pozerať. Bolo tam síce krásne piesočnaté dno,ale dosť málo života aj pri koraloch. (lokalita Seyl). Deň pred odletom sme sa potápali už len na dvoch miestach,ktoré som navrhol divemastrovi ja a to Umm Gamar a Turtle Bay. Pekné lokality. V sobotu poobede sme dorazili späť do Hurghady a večer opäť do mesta. Tí čo šli rovnakým taxíkom ako ja, mohli prežiť fakt šialenú jazdu. Dobre, že nás niekde nevykotil s mikrobusom. Jeden kričal nech ide ide, druhý aby kašlal na všetko, skoro sme predbehli policajta s majákom. Ale bolo to super.

Posádka na ľodi bola veľmi fajn. Bol to naozaj skvelý zážitok aj pre mňa.

Egypt Brother Islands (2014)

Už si presne do detailov nepamätám túto cestu, nakoľko to píšem o dva roky neskôr.
Viem, že sme prišli do Hurghady a hneď sa vyskytol problém, že nepôjdeme na plánovanú ľoď,ale na inú. Moc nás to nepotešilo ako ani sprievodcov.
Nalodili sme sa a v ten deň sme mali jeden jednoduchší ponor a jeden nočný ponor na lokalite Abu Ramada kde som bol už niekoľko krát.
V noci sme sa presúvali k ostrovu Big Brother. Tam sme mali prvé stretnutie so žralokmi. Ja som mal dvojča a preto som mohol ísť aj trocha hlbšie ako rekreační potápači. Tu som aj ja uvidel žraloka bielocípeho.
Boli tu aj väčší napoléoni (Napoleon fish). Na konci ponoru boli aj žraloci dlhoplutvý (Carcharhinus longimanus).
Samozrejme divemaster nás upozornil, že ak ich bude viac ako dva, tak máme ísť okamžite z vody. (nedošli sme sem kvôli žralokom?)
Ja som mal na ruke zrkadlo, ktoré sa divemasterovi takisto nepáčilo. (normálne slúži na sledovanie buddyho, výstroja,…)
Používal som ho tu aj na prilákanie žralokov-na upútanie pozornosti a aj to zaberalo. Hneď ako som robil pohyby smerom na žraloka so zrkadlom, reagoval a otočil sa od ostatných smerom na mňa a plával ku mne.
Ďalší ponor sme mali na vrak Numidia. Trocha som ho popreliezal zvnútra, ostatní už plávali preč, ja som ostal sám.
Popri stene sa opäť objavil jeden žralok bielocípy, plával pekne oproti mne. Zážitok.
Ku koncu ponoru keď sme čakali na zodiac, sa okolo nás objavil ešte žralok dlhoplutvý.
Tretí ponor sme robili neďaleko od našej ľode, pomaly sa nám aj zotmelo a práve preto, že sa tu nemôžu robiť večer ponory, sme sa vynorili popri stene a došiel pre nás zodiac a zobral nás k ľodi.

Cez deň sme sa ešte vyštverali na maják na ostrove, odkiaľ bol veľmi pekný výhľad.
Na druhý deň sme sa presunuli k ostrovu Small Brother. Tu sme absolvovali tiež pekné ponory. Boli tu väčšie húfy rýb, obrovské vejáre gorgónií a samozrejme aj pár žralokov.
Boli tu už aj silnejšie prúdy.

Druhý ponor som mal dlhší kvôli dekompresii. Plávali sme späť popri stene a videl som ako potápač predomnou asi 50 m pláva dole do hĺbky. Tak som si myslel, že tam niečo bude. Pustil som sa do 54 m hĺbky a plával podomnou žralok líščí.
Super. Pekný pohľad, až na to, že som musel kvôli tomu robiť dlhú dekompresiu.
Tretí ponor nás opäť zobrali so zodiacom a plávali sme späť popri koraloch.
Potom sme sa presunuli k ostrovu Daedalus.
Tu sme robili takmer každý ponor so zodiacu, kde nás brávali von na koniec útesu kde boli dosť veľké vlny.
Priateľka tu utopila svoj malý foťák, pretože sme museli všetci naraz skočiť a hneď klesať. Ja som sa s „vodičom“ zodiacu dohodol, že neskočím s foťákom,ale on mi ho podá. Fungovalo to, až na jeden prípad, keď odišiel s foťákom, našťastie sa vrátil. Na prvom ponore sme sa vznášali v 30-40 m a čakali či sa objavia žraloky kladivohlavé. Nič. Potom ako nám divemaster ukázal, že máme ísť už von, nejak som to naťahoval,pretože som nevidel význam štverať sa na hladinu keď ešte polovica ľudí nenastúpila do zodiacu. A urobili sme dobre s priateľkou, pretože sa objavila manta. Bolo to super. Samozrejme sme si po ponore museli vypočuť monológ od divemastera.

Na tejto lokalite boli často aj barakudy. Boli tu väčšinou v húfoch,ale mnohokrát aj samostatné jedince.
Na jednom poobedňajšom ponore nás vyhodili zo zodiacu pri stene kde bolo anemone city-veľa sasaniek s klaunmi.
Odtiaľ sme mali plávať v skupine smerom za útes. My s priateľkou sme fotili,samozrejme ostatní nám uplávali. No čo, tak sme sa rozhodli plávať vlastným tempom. Okolo nás preplával zozadu žralok kladivohlavý asi v 20 metrovej hĺbke.
Keď sme mali nad polovicou plyn, otočili sme sa a rozhodli sme sa pre návrat k anemone city kde sme začali ponor. Tam sme sa vynorili a na hladine som nafúkol uzavretú bójku- naozaj dosť veľkú. Po pár minutách sme videli ako zodiac ide smerom za útes, kde vyzdvihli ostatných. Pre nás došiel potom. Na ľodi nám hovorili, že vyštartovali preto, lebo uvideli našu bójku a preto šli aj pre ostatných. Mali sme už trocha čudný pocit na hladine, lebo sa už stmievalo a tam kde sme sa vynorili sa obšmietala jedna dosť veľká barakuda. Všetko bolo ok, až na to, že im niekomu v skupine došiel vzduch a museli ho vyťahovať.

Pri Daedaluse na jednom ponore sme mali šťastie aj na cca 6 kusov žralokov kladivohlavých, ktoré boli v hĺbke okolo 45 m.
Ja som nemal problém, lebo som mal to dvojča. Takisto sme mali šťastie aj na iných ponoroch na manty. Na jednom ponore aj dve. Potápači, ktorí boli týždeň pred nami nevideli pomaly nič. Mali sme šťastie.
Takisto sme mali šťastie vidieť aj obrovského napoleona.
Celkovo môžem konštatovať, že sa nám podarilo splniť to, prečo sme sem prišli, videli sme všetko, čo sme chceli vidieť.
Tieto lokality sú naozaj trocha náročnejšie a chápem, že sem začiatočníci nemôžu ísť.
Odporúčam tieto lokality, ale tu zas nečakajte typické Egyptské koraly a ľahké plytké ponory.

Egypt Safari 2012 (Juh)

Nikdy som nebol v decembri v Egypte, tak som sa rozhodol, že pôjdem. Kúpil som si znova mokrý oblek lebo môj starý mi bol veľký. Ako sme došli do Hurghady, autobusom (skôr minibusom) nás zobrali na juh do prístavu Port Ghalib. Tam sme sa večer dostali na ľoď, bolo nás len 13, takže som mal v pohode sám vlastnú kajutu. Nikdy som nebol v horných kajutách, tak som si pomyslel, že to vyskúšam. Večer bol prednes ako sa má človek správať na ľodi a keďže tam bolo dosť veľa nováčikov, povedali sa tam aj veci,ktoré sa týkali kurzu OWD a pripadalo mi to zbytočné.

Na druhý deň ráno sme vyplávali z prístavu a šli sme na lokalitu Marsa Mubarak, kde mal byť check dive. Ako sme zakotvili, niekoľkí sme sedeli vzadu hore. Ako som sledoval more zrazu sa mi zdalo, že som niečo uvidel, bol to nejaký chrbát,ktorý sa hneď zanoril. Keďže táto lokalita je známa, že sú tu dugongy, tak som to šiel povedať ostatným, divemaster hovoril, že sa nadychuje asi raz za 7 min. Tak sme to sledovali a asi po tejto dobe sa opäť vynoril,tak začala na ľodi vládnuť panika a adrenalín, jeden zodiac zobral von šnorchlistov a ja s divemasterom sme šli s fľašou a foťákmi. Keď sme ho hľadali, zas som si ho všimol, že sa vynoril neďaleko od nášho zodiacu, tak sme naskákali, samozrejme kým sme ho pod vodou našli boli tam už šnorchlisti. Či som ho vedel nafotiť pekne zpredu? Ani náhodou, divemaster ma krásne nahneval, priplával pred dugonga a začal ho fotiť on, ja som mohol nafotiť maximálne zadok divemastra. Dve fotky sa mi podarilo spraviť vtedy, keď dugong nás začal mať plné zuby a odplával na moje prekvapenie dosť veľkým tempom. Potom sme ho už nenašli. Takže na hladine prebehla výmena názorov medzi mnou a divemasterom.

Ďalšie dni sme sa presúvali smerom na juh, popotápali sme sa na celkom zaujímavých miestach.
Miesto,ktoré by som spomenul je Elphistone. Hovorili nám, že tu bývajú veľmi často žraloky, že nie sú nebezpečné iba zvedavé. Tu na tento ponor OWD kurzistom nedovolili ísť do vody, kvôli prúdom, žralokom a hĺbke,ktorá tu je. Ja úprimne som neveril, že niečo uvidíme. Ako som ja naskočil do vody, všimol som si, že všetky hlavy sú otočené na jeden smer. Keď som sa pozrel tam kam všetci čumeli, tak som videl,že pod našou ľoďou pláva žralok. Bol odomňa ešte dosť ďaleko. Zobral som si širokouhlú predsádku pod vodu, na prípad, keď pôjde blízko mňa,aby sa mi zmestil do objektívu. No zatiaľ to tak nevyzeralo, že sa chce priblížiť a nechať sa odfotiť. Po niekoľkých minutách odplával preč. My sme začali klesať a plávali sme smerom od steny. Samozrejme nič nikde nebolo. Boli tu malé ryby a videli sme väčších tuniakov. Potom sme sa vrátili opäť ku stene a stále nič. Pomaličky nám ukázala divemasterka, že máme priplávať k ľodi. Ako sme sa blížili k ľodi, zazrel som opäť siluetu žraloka. Tak vtedy sa to všetko začalo. Boli sme už pár metrov pod ľoďou v hĺbke asi 5 m. Začal sa čoraz viac približovať k nám a začalo sa mu tam páčiť. O niekoľko minút neskôr sa objavil aj druhý žralok bieloplutvý, ten bol trocha menší. Konečne sa ku mne prblížil niekoľko krát,aby som si ho vedel nafotiť. Bol to super pocit, mnohí sa ma pýtali, či som nemal strach. Vôbec. Skôr som sa k nemu chcel dostať čo najbližšie. Ku koncu ponoru sa začal hrať s naším opaskom, ktorý vysel z našej ľode. ťukol pár krát do opasku s olovom, aby nám ukázal, že on je tu niekto.

Bol to fajn zážitok. Už si nepamätám presne na akú lokalitu sme šli, ale mali tam byť delfíny. Ako sme dorazili, uvideli sme ich z ľode. Tak všetci masky, plutvy poprípade šnorchel a rýchlo do zodiacu. Z foťáku som si rýchlo odmontoval blesk,aby som ho nemal taký ťažký. Bolo ich tam asi 30-40 kusov. Stále nás brával pred ne, naskákali sme do vody a rýchlo cvaknúť zopár fotiek. Plávať za nimi nemalo moc veľký význam, hlavne nie s takým foťákom. Tak znova na zodiac a rýchlo za nimi, znova skok a toto sa opakovalo až kým sme neboli so silami v koncoch. Mne sa podarilo k nim priplávať a pohľadiť jedného z nich.V tom okamihu sa rozpŕchli,ale len na pár sekúnd. Ďalší pekný zážitok.

Mali sme nočné ponory takmer každý deň. Na jednej lokalite sme našli asi 3 španielske tanečnice, samozrejme ani jedna nám nechcela zatancovať. Našli sme jednu raju, ktorú som nikdy predtým ešte nevidel. Nafotili sme si ju, potom ju môj buddy so svetlom trocha poťukával,aby trocha vyplávala z miesta kde bola. Dobre, že sa jej moc nedotýkal, lebo na ľodi sme zistili, že to bola elektrická raja. Na nočných ponoroch sme videli papagájovce a keďže som zistil, že keď na ne posvietim so silným svetlo, že sa ani nepohnú, tak sme ich vedeli nafotiť. To isté sme skúšali aj na iné ryby ako na jednorožce a tiež ich to svetlo oslepilo a takmer sa nepohli.

Boli sme aj na lokalite menom Abu Ghusun, bol tu jeden vrak.
Vrak ležal pomerne plytko, takže nebol problém ani so spotrebou,ani s dekompresiou.
Keďže ja mám vraky rád, tak som vrak popreliezal. Dalo sa tu na niekoľkých miestach dostať do vnútra, bolo tu pár miestností, ktoré boli dosť veľké. Našiel som aj miestnosť, kde bola strojovňa, tam bolo všetko popadané, dosť nebezpečné hlavne s rekreačným výstrojom. Keď som vyliezol z vraku,ruky aj oblek som mal hnedý asi od oleja a podobných látok. Naozaj pekný vrak.

Jedna noc na ľodi bola katastrofálna, na tento zážitok nezabudnem. Mali sme sa plaviť 10 hodín smerom na sever. Boli pekné vlny, už pri večeri sa to nádherne všetko hojdalo. Zopár ľudí si dali tabletky, ja nie. Myslel som, si, že mi bude zle, ale našťastie s tým som nemal problém. Problém bol so spaním, všetko sa v kajute, v salóne, proste všade syplao na zem. Všetko lietalo, stoličky, ktoré neboli moc ľahké padali dole. V noci sa mi nepodarili zaspať ani na min, hore kde som mal kajutu sa to poriadne dalo cítiť. Naozaj v tú noc mi nebolo všetko jedno, pár krát ma napadlo,kedy sa musím obliekať,aby som opustil ľoď. Zažil som vlny,ale aby sa s ľoďou takto zahrávali vlny, tak to nie. 7 ľudí z 13 vracalo. Ja som našťastie medzi nimi nebol. Nie som až tak bojácny typ,ale túto noc mi všetko jedno nebolo. Neviem si predstaviť ako kapitán vydržal tú noc hore na palube. Takže klobúk dole.

Ako sme sa plavili na sever, voda sa postupne ochaldzovala. Vyzliekať sa z mokrého obleku nebolo moc príjemné, hlavne keď sme šli von z vody večer, ale veľakrát sa oplatilo zmrznúť. Tie ponory stáli zato. Asi dva dni pred koncom sme sa dostali znova na Marsa Mubarak. Tam sme spravili aj jeden denný a potom nočný ponor. Oba stáli zato. Na dennom ponore sme stretli tri korytnačky. Samozrejme tu bolo veľa iných živočíchov, bohužiaľ aj perutýnov.

Na nočnom ponore som tu konečne po dlhých rokoch zbadal sépiu. Bola dosť veľká a pekne sfarbená. Dosť veľa som ju naháňal a po nejakom čase som si všimol, že tam má aj malú sépiu. Tá keď som sa veľmi priblížil, schovávala sa pod veľkú. Bohužiaľ tu som mal plné zuby perutýnov,ktoré plávali neustále za mnou, za mojim svetlom. Vždy som musel dávať pozor pri fotení,aby som si neľahol na jedného. Musel som ich už bleskom „zmlátiť“ lebo boli neskutočne dotieravé.

Posledný deň som sa už nemohol potápať, lebo som strašne prechladol,v ušiach som si nevedel vyrovnať tlak ani na suchu, tak som to nechcel riskovať. Ale neľutujem to, pretože posledný deň sa potápalo na lokalitách, kde som už predtým bol, tvrdili, že som o nič neprišiel, lebo aj viditeľnosť bola dosť zlá a voda mala miestami 21-22 C. Takže si myslím, že to kvôli čmou sme sem prišli, sme videli a nafotili. Samozrejme som spoznal aj príjemných ľudí. Takže toto safari neľutujem a domov som sa vrátil spokojný.

Egypt Severné Safari  (máj, 2009)

Na potápačské safari som sa chystal už niekoľko rokov, no vždy mi do toho niečo prišlo, ale konečne sa to podarilo. Leteli sme skoro ráno, takže v Hurghade sme pristáli okolo 10:00 hod. K ľodi sme dorazili asi okolo 10:45 hod. Oznámili nám, že dnes už nevypláva ľoď pretože povolenie je každý deň do 10:00 hod. Tak k večeru sme šli do mesta. Druhý deň sme hneď ráno po kontrole ľodi a členov vyrazili na juh, čo nebolo v pláne. Ako chceck dive sme sa potápali na Gota Abu Ramada, kde som už pred 3 rokmi spravil niekoľko ponorov.

Potom sme sa plavili ďalej na juh na lokalitu Aruk Arbaa, bolo to 7 veží pod vodou- útesov plné rýb. Nádherné niečo, tam to bolo už skoro gýčové bolo tam toľko farebných rýb. A ako tretí ponor sme dali nočný, na ktorom som toho veľa nevidel. (takmer žiadne živočíchy) Na druhý deň sme skoro ráno dorazili na Salem Expres, čo vrak trajektu. Sem som sa chcel dostať tiež už niekoľko rokov, ale nevyšlo to a keď som deň pred ponorom zistil, že sa pozrieme aj na tento vrak, oblialo ma vzrušenie. Vrak ma nesklamal, vplávali sme na druhom ponore aj do vnútra, kde sme si pozreli batožinu a jedáleň. Bolo to fakt strašné, umrelo tam veľmi veľa ľudí len kvôli blbosti posádky,ktorá sa s druhou ľoďou pretekala, kto dorazí skôr do prístavu v noci bez použitia svetiel, navigácie, čohokoľvek. Jedna to nezvládla a utopili sa všetcia na ľodi okrem posádky.

Ponory stáli zato. Ako sme vyliezli z vody, začali sme sa opäť plaviť na sever. Spravili ešte v ten deň tretí ponor opäť na tej lokalite ako sme robili nočák- Shaab Sahr. Cez deň bola lokalita celkom zaujímavá. Bol tu aj malý vrak Safari ľode. Boli tu malé jaskyne. V ten istý deň sme urobili aj štvrtý-nočný ponor na Gota Abu Ramada- tento nočák bol najlepší zo všetkých. Videli sme toho naozaj dosť a aj Perutýna, ktorý nám stále liezol do zadku, sledoval nás asi 300 m, kvôli svetlu. Na konci ponoru sme videli aj španielsku tanečnicu, ale nechcela nám tancovať. Na nočák chcel chodiť každý so mnou, pretože som mal najvýkonnejšie svetlo.

Po večeroch niektorí boli v salóne popíjali, zabávali sa a niektorí chytali ryby vonku na ľodi. Bol tým posadnutý hlavne jeden chalan, volal sa Laci. Bol to maník do rýb. Bol prvýkrát takto na ľodi, prvýkrát letel lietadlom a prvýkrát bol pri mori, bol to pre neho veľký zážitok. Jeden večer keď mu už tretia ryba odtrhla háčik, medzitým chytil čajku, nasral sa a hodil celú svoju udicu do vody. Večer mu ju museli vyberať z pod ľode. Každý sa na ňom šúlal od smiechu. Na ďalší deň sme sa potápali na Small Giftune kde som už tiež chodil, bola to pekná lokalita. ďalší ponor bol pri stene El Fanadir, ktorú som tiež poznal. Tu divemaster pobozkal jedovatú stonefish. Blázon. Tretí ponor v tento deň sme urobili na Shaab El Erg, kde som zmeškal delfínov, kvôli tomu, že sme čakali na ostatných v skupine. Skupina, ktorá šla do vody 5 minút pred nami sa haral asi 5 minút s delfínmi. No smola, ale štvalo ma to poriadne.

Na ďalší deň sme sa potápali na vraky Ghiannis D a Carnatic. Ghiannis D bol celkom zaujímavý vrak, vplávali sme takisto aj do vnútra. Carnatic nebol až tak zaujímavý, potopil sa už veľmi dávno v roku 1869. K týmto vrakom nás niesli na zodiacu, bol to super zážitok ako nám vlny špliechali do ksichtu a ako sme liezli späť do gumáku. Pokračovali sme na sever. Po obede sme došli na veľmi peknú lokalitu k ostrovu Gobal. Bol tu maják a nejaká veža. Pod nami bol malý vrak- pozostatky z ľode, kde bol veľmi bohatý život, tu som opäť prišiel o pohľad na delfínov. Ale tento ponor bol veľmi krásny. Po ponore nás vyniesli zodiacom (gumeným člnom) na ostrov, kde bola nádherná pláž, biely piesok, počkali sme tu aj na západ slnka. Fakt krásne. Hore na veži boli aj nejakí vtáci asi to bol orol, alebo sokol.

Na druhý deň sme ráno došli už k vraku Thislegorm. Niekedy sme sa zobudili ako sme skoro ráno šli ľoďou a hádzalo nás to hore dole, do boku, všetko v kajutách padalo. Urobili sme 2 ponory na Thistlegorm, ale nejak ma tento vrak neoslovil. Aj keď  sme videli motorky, autá, vlak a pod, no nič moc. Mne sa tento vrak nepáčil. Bol tu aj silný prúd a zlá viditeľnosť, takže nič moc naozaj. Dosť ľudí tento vrak ospevovali,ale ja som videl aj o dosť krajšie vraky.

Po Thistlegorme sme sa potápali na jednoduchom mieste, kde pomaly nebolo čo pozerať. Bolo tam síce krásne piesočnaté dno,ale dosť málo života aj pri koraloch. (lokalita Seyl). Deň pred odletom sme sa potápali už len na dvoch miestach,ktoré som navrhol divemastrovi ja a to Umm Gamar a Turtle Bay. Pekné lokality. V sobotu poobede sme dorazili späť do Hurghady a večer opäť do mesta. Tí čo šli rovnakým taxíkom ako ja, mohli prežiť fakt šialenú jazdu. Dobre, že nás niekde nevykotil s mikrobusom. Jeden kričal nech ide ide, druhý aby kašlal na všetko, skoro sme predbehli policajta s majákom. Ale bolo to super.

Posádka na ľodi bola veľmi fajn. Bol to naozaj skvelý zážitok aj pre mňa.