Potápanie na Sparmanne

Boli sme tu prvý krát. Túto lokalitu som si vyhliadol už dávnejšie aj kvôli hĺbke. Cesta by nebola taká únavná, keby každých 6-7 km od Brna po Prahu neopravovali diaľnice. Keď sme dorazili prvý deň, bolo pekné slnečné počasie. Mali sme na pláne urobiť ešte dva ponory. Po obhliadke, vybalení, vyplnení papierov a pár slov od majiteľa sme si zložili výstroj a šli sa potápať.

Prvý ponor sme boli popri lane, ktoré smerovalo smerom na stred jazera blízko jednej steny. Bola nám dosť zima aj kvôli tomu, že vonku pražilo slnko a kým sme sa dostali do vody, tak nám bolo pekne horúco. Voda mala dole necelých 6 C a hore tiež iba o pár stupňov viac. Pri kraji bola dosť zlá viditeľnosť, dole to bolo o dosť lepšie. Hneď na prvom ponore popri nás preplával jeseter. Druhý ponor sa už mračilo vonku, prichádzala búrka, takže obliekanie bolo príjemnejšie. Našli sme UAZ, odtiaľ neďaleko aj čln. Našli sme aj nejaké potrubie. Pýtali sme sa majiteľa a hovoril nám, že púšťa vzduch do vody. Hovoril, že voda je trocha čistejšia a prospieva to aj rybám. Večer sme šli nájsť miesto kde sa dá najesť. Na druhý deň keď sme sa zobudili a naraňajkovali sa, sme sa opäť začali pripravovať na ponor. Bolo nás tu už viacej, aj český kolegovia a poliaci. Jedna nevýhoda bola, že schody a plošinka vo vode, kde sa ľudia pripravujú je malá a niektorí potom musia čakať. Plán bol nájsť bunker v 30 metroch. Aj sme ho našli, lenže pred nami tam už niekto bol a viditeľnosť bola trocha slabšia.

Odtiaľ som sa ja odpojil od ostatných potápačov a klesal popri stene do 40 m. Odtiaľ bola ďaľšia terasa a klesalo to do cca 50-53 metrov. Klesal som stále a popri stene sa dalo dosiahnuť 61 metrov. Od steny to už postupne klesalo mierne dole do max hĺbky. Ja som doplával k 64 metrovej hĺbke. O narkóze nemusím hovoriť pri takej teplote vody a pri takej hĺbke. Postupne som nabral smer stena a popri stene smerom k východu som začal s výstupom. Nebol to vôbec dlhý ponor. Keď som si vymieňal EAN50 a kyslík tak ma niekto zo zadu trocha pokopal plutvami, tak som ho potiahol dozadu a ukázal mu či je normálny. Nebudem ho tu menovať. Po nie dlhej dekompresii (cca 20 minút) som sa vynoril. Najskôr sme mali v pláne urobiť 3 ponory,ale po tomto ponore som potreboval oddych. Takže po 3-3,5 hodinovej pauze a miernom zdriemnutí sme pokračovali na druhý ponor. Plán bol nájsť kabínu s toaletou z lietadla. Jost nám vysvetlil kade, kde a v akej hĺbke ho nájdeme. Tak sa aj stalo. Našli sme toaletu s umývadlom. Tiež tu už bol niekto pred nami. Odtiaľ viedli dve laná dole do hĺbky. Nasledovali sme ich a doplávali sme k člnu, ktorý sme našli včera. Tak som vedel, že aj UAZ je neďaleko. Natočil som aj ten na kameru a odtiaľ sme sa vybrali späť.

Po sprche sme opäť zavítali do mesta. Tretí deň sme mali v pláne sa zobudiť ešte pred raňajkami a spraviť ponor. Tak sa aj stalo. Opäť plán bunker keďže sme vedeli, že vo vode ešte nikto nebude a voda by mohla byť čistejšia. Mali sme pravdu, u bunkra nikto nebol. Ja som vplával do tej malej miestnosti, čo nebol problém. Väčší problém bol otočiť sa,ale tiež sa to dalo. Odtiaľ sme sa spustili do 42-43 metrov a začali plávať a postupne stúpať smerom k východu. Po pár minutách dekompresie sme sa vynorili a šli sa naraňajkovať. Po raňajkách sme sa opýtali majiteľa na jesetera. Povedal, že nám dá jedlo pre jesetera a popri stene v 4-5 metroch keď sa pomotáme, mal by sa objaviť. On potom nakrmil aj zhora a po cca 15 minutách sa jeseter zjavil v plytkej vode. Tak plán sa menil a hneď na začiatku sme šli dole k jeseteru a tam ho krmili. Fotil som ho asi 35-40 minút. Postupne žrádlo kradli aj plotice a iné ryby. Naozaj zážitok byť pri cca 1,6 metrovom jeseteri a hladkať ho. Po vynorení sme sa pomaly zbalili, najedli a vyrazili na únavnú českú diaľnicu. Boli to pekné tri dni s potápaním a odpočinkom. Určite sa sem niekedy zas vrátime. Ďakujeme aj majiteľovi Jostovi za milé privítanie, obsluhu a ochotu odpovedať na každú moju kravinu 🙂