Užovka hladká (Coronella austriaca)

Môže narásť do dĺžky 60-70 cm. Veľmi sa podobá vretenici. Rozdiel medzi nimi je, že užovka má hladké šupiny a kresba nie je kľukatá. Živí sa drobnými plazmi ako aj zemnými cicavcami. Je zákonom chránená.

BÝČKO KESSLEROV (Neogobius kessleri)

Táto ryba k nám priplávala z Čierneho mora, do našich vôd sa mohla dostať rôznym spôsobom.
Vidieť ju môžeme pod vodou už len veľmi zriedkavo.
Dorastá do dĺžky asi 15-20 cm, môže mať rôzne odtiene farieb od tmavosivej, cez hnedasto-modrú.

AMÚR BIELY (Ctenopharyngodon idella)

Má valcovité telo pokryté veľkými šupinami. Má nízko postavené oči. Brucho má biele, boky sú zaltisto sfarbené, chrbát zelenkastý. Môžeme ho stretnúť aj na Guláške, na Šulianskych jazerách, v rôznych melioračných kanáloch. Vysadili ho za účelom požierania rastlín. Môže dorásť do dĺžky až 1,5 m a môže dosiahnuť až 30 kg.

SUMČEK ČIERNY (Ameiurus melas)

Brucho má žltkasté, tmavé sfarbenie tela, na chvoste má čierny fľak. Má štyri páry fúzov a jemne ozubené čeľuste.
Má holé telo bez šupín. Pochádza z Ameriky a bol dovezený do Maďarska a Rumunska. Pravdepodobne ho niekto vypustil do prírody a odvtedy sa rozširuje po Dunaji a rôznych vedľajších tokoch. Bohužiaľ ho môžeme nájsť už aj na rôznych jazerách napr. na Šulianskych jazerách. Menšie jedince sa zoskupujú do útvarov, čím sa chránia.

MEDÚZOVKA SLADKOVODNÁ (Craspedacusta sowerbyi)

Patria medzi polypovce, keďže je vidieť, že majú malé chápadlá. Sú priesvitno-bielej farby, objavujú sa v jesennom období na jazerách ako Bendő, Veľké Košariská, Čierna voda. Jej telo má želatínovú konzistenciu. 99 % jej tela tvorí voda. Najkôr boli rozšírené v Anglicku, Amerike časom sa dostali aj k nám. Je dimorfná, má štádium najskôr nejakej larvy a potom sa vyvinie v medúzu. Má rada tiché a pokojné vody.

BÝČKO ŠKVRNITÝ (Proterorhinus marmoratus)

Jej dĺžka nebýba väčšia ako 12 cm, žije u nás v niektorých vodách, nájdeme ju veľmi často na Šulianskych jazerách. Najviac sa dožíva 5 rokov. Má sivohnedý chrbát so zvislými tmavými pruhmi, brucho belavé. Na plutvách nájdeme pigmenty, farba oka je opálová. Nemá plynový mechúr a preto po dne „skáče“ ale udržať sa nevie nad dnom dlho. Nájdeme ich hlavne pri kmeňoch stromov, ale aj pri dne. Žije aj v tečúcich a stojatých vodách, žije nočným životom, od svetla potápačov sa skrývajú. Je chránená ryba.

SUMEC ZÁPADNÝ (Silurus glanis)

Sumec západný je dosť často sa vyskytujúci druh u nás na Slovensku. Nájdeme ho v jazerách, vodných tokoch, riekach, nádržiach. Môže dosiahnuť neuveriteľných 400 cm a 350 kg. Dožíva sa 50 rokov.
Má čiernozelený chrbát a boky žltobielo mramorované. Brucho a plutvy sú akoby špinavé. Má malé oči, svetložlté, čierno škvrnité. Niekedy sa pri tomto druhu vyskytuje albinizmus. Je to dravá ryba. Nájdeme ho väčšinou pod konármi, medzi potopenými stromami, pri koreňoch, pri rôznych úkrytoch, ale sem tam aj pri holom dne. Netreba ho dráždiť, vtedy býva agresívny. S fotením nie je až taký problém, niekedy sa nechá pekne fotiť. Stretneme ho často na nočnom ponore.

ŠŤUKA HOLARKTICKÁ (Esox lucius)

Táto ryba sa u nás tiež dosť často vyskytuje či už v mierne tečúcich vodách, tak aj v jazerách, rybníkoch, nádržiach. Rekordné rozmery šťúk boli zaznamenané z Ruska kde ulovili šťuku ktorá mala 160 cm a až 65 kg. Vek sa predpokladá na 50 rokov. Má tmavozelený chrbát a na bokoch je zelenomosadzne škvrnitá. Brucho špinavobiele, plutvy majú svetlú až tmavú farbu s priečnym pruhovaním. Oko má žltkastú farbu. Je to dravá ryba. Nájdeme ho často pri konároch, prekážkach, ale aj nad a medzi rastlinami, kde sa veľmi dobre vie maskovať, ale aj pri holom dne. Veľakrát si ju všimneme až keď sa pohne. S fotením to tiež nie je veľký problém, niekedy sa dá perfektne fotiť.  Pri nedostatku stravy sa stáva kanibalom.

KAPOR PONTOKASPICKÝ (Cyprinus carpio)

Táto ryba je u nás tiež dosť rozšírená. Najťažší úlovok mal hmotnosť 39 kg a dĺžku 150 cm. Môže sa dožiť 50 rokov. Farba chrbta je modročierna, farba bokov mosadzná. Brucho má žltobiele, plutvy sú svetlejšie. Oko je zlatkavé.
Nájdeme ho často v skupinkách. Je to dosť plachá ryba, ale na nočnom ponore sa správajú úplne ináč ako cez deň. V noci sa viac priblížia. Tie kapre,ktoré boli nasadené do jazier sa veľmi neboja. Prijíma rastlinnú a živočíšnu potravu. Niekedy ho nájdeme nad rastlinami, zriedka aj pri holom dne. Fotenie je dosť problematické, keďže sú plaché. Ale keď človek zadrží dych, tak sa priblížia.

KARAS STRIEBRISTÝ (Carassius auratus)

Táto ryba sa často vyskytuje v našich vodách. Môžeme ju nájsť aj v jazerách, rybníkoch, riekach, nádržiach a pod. Priemerné úlovky majú iba 0,3-0,5 kg. Dožíva sa asi 10 rokov. Farba chrbta je modrozelená, boky striebristo-čierne. Brucho má špinavo-bielu farbu. Plutvy sú sú vodovozelené. Oko je striebristo sfarbené. Tieto ryby som si všimol, že sú trocha menej plaché ako kapre, ale zato sa moc nepribližujú. Tiež sa viac priblíži skôr na nočnom ponore. Nájdeme ho pri kraji, veľmi často medzi rákosím, pri rastlinách. Vyskytuje sa buď v malých skupinách, alebo aj individuálne. Fotenie, je dosť zložité, obtiažne, ale takisto ako u kaprov, keď zadržíme dych, tak sa priblížia.

ZUBÁČ VEĽKOÚSTY (Stizostedion lucioperca)

Táto ryba sa u nás vyskytuje v jazerách,ale aj tečúcich vodách. Rekordom bol 21 kg kus s dĺžkou 130 cm. Najvyšší dokázaný vek je 25 rokov. Chrbát je tmavozelený, boky má mosadznezelené so zvislými tmavými pruhmi. Brucho má špinavobiele a plutvy svetložlté. Oko je zlatožlté s opálovým leskom. Môžeme sa s ním stretnúť na rôznych miestach, dosť často pri dne. Veľakrát leží nehybne. Najčastejšie som ho videl samotného. Keď majú hniezda sú neďaleko od seba. S fotením nie je veľký problém, pretože sa moc nebojí. Zažil som aj narážanie do objektívu, keď mali hniezdo.

MIEŇ SLADKOVODNÝ (Lota lota)

Táto ryba sa vyskytuje iba na niektorých miestach. Hlavne ju môžeme nájsť v tečúcich vodách, ale ja som ju mal možnosť vidieť v jazere. V zahraničí bol popísaný exemplár s hmotnosťou 32 kg a dĺžkou 180 cm. Dožív sa 10 rokov. Pohybuje sa hlavne v noci, zimnom období a kalnej vode. Fotiť som mal možnosť iba raz, vtedy sa pekne nechal. Požiera rôzne vodné živočíchy.

ÚHOR EURÓPSKY (Anguilla  anguilla)

Tento druh sa u nás vyskytuje na viacerých miestach, aj v tečúcich vodách aj v stojacich. Dorastá do dĺžky až 160 cm a dosahuje hmotnosť až 6 kg. Najvyšší zaznamenaný vek je 21 rokov. Môžeme ho vidieť cez deň hlavne v hlbších častiach jazier, v noci vyliezajú do plytšej vody loviť. Niekedy z neho uvidíme iba hlavu, alebo chvost trčiaci z bahna. Má modročierny chrbát s modrozelenými bokmi. Farba brucha je žltobiela a plutiev sivá. Oko je striebristé. Nemá brušné plutvy. Tam kde úhora cez deň neuvidíme, treba prísť na nočný ponor, vtedy ho na 100 % uvidíme. S fotením niekedy nie je problém,ale niekedy sa vyplašia. Ako stravu prijíma červy, malé rybky,…

BELIČKA EURÓPSKA (Alburnus alburnus)

Táto ryba sa vyskytuje vo väčšine našich vôd, či už v tečúcich alebo stojacich. Môže dorásť až do dĺžky 25 cm, spravidla však menej. Dožíva sa 8 rokov. Môžeme ju vidieť hlavne v plytších častiach s ostatnými druhmi. Chrbát má olivovomodrozelený a boky striebristé. Brucho je biele. Plutvy sú zafarbené od žltkastej po sivú. Oko je striebristozlaté. Je najčastejšou potravou dravých rýb. Fotenie nie je jednoduché nakoľko sú stále v pohybe.

LIEŇ SLIZNATÝ (Tinca tinca)

Túto rybu u nás môžeme vidieť na niektorých miestach častejšie. Vyskytujú sa v silne zarastených pomaly tečúcich vodách, ale aj stojacich vodách. Najväčšie kusy môžu vážiť asi 8 kg a dosahovať 70 cm. Dožívajú sa asi 20 rokov. Chrbát olivovozelený, boky mosadznezelené a brucho žltobiele. Plutvy majú bridlicovú farbu, oko je červenkasté. Samce majú zväčšené brušné plutvy. Nájdeme ich buď voľne plávať, pri dne, alebo najkčastejšie ukryté medzi rastlinami, kde sa dobre maskujú. Fotenie je niekedy jednoduché, ale moc sa nepribližujú.

SLNEČNICA PESTRÁ (Lepomis gibbosus)

Táto ryba je dosť rozšírená v našich vodách. Môžeme ju nájsť v jazerách, kanáloch, ale aj v tečúcich vodách. Je to malá rybka,ale môže dosiahnuť aj 30 cm a hmotnosť 0,30 kg. častejšie sú však kusy  dlhé 10-15 cm. Dožíva sa 12 rokov. Má olivovozelený chrbát a modrasté boky. Brucho je ružovkasté a farba plutiev žltkastá, oko má červenú farbu. Samce majú na žiabrovom viečku červenú alebo oranžovú škvrnu. Je to nepôvodný druh. Často ju vidíme v plytších častiach, pri rastlinách, pri nejakých predmetoch. Fotenie je niekedy jednoduché, ale málokedy nám postoja na jednom mieste.

JALEC HLAVATÝ (Leuciscus cephalus)

Tento druh sa môže vyskytovať aj tečúcich aj stojacich vodách. Môže dorásť do dĺžky 80 cm a dosiahnuť hmotnosť aj 8 kg. Dožíva sa 16 rokov. Sfarbenie chrbta je tmavé zlatozelené, boky žltkastostrieborné. Brucho býva špinavé, žltkasté, plutvy od žltkastej po červenú. Farba oka je mosadznežltá. Môžeme ho stretnúť hlavne pri kraji v plytších častiach, je to dravá ryba, má rada členitý terén. Nájdeme ju aj pri stromoch, rastlinách. Fotenie je dosť obtiažne, sú dosť plaché, ale ak vieme ako na ne, tak sa priblížia.

MRENA SEVERNÁ (Barbus barbus)

Vidieť takúto rybu je dosť vzácne hlavne v stojacich vodách. Najmä ju nájdeme v tečúcich vodách. Ja som ju mal možnosť vidieť v jazere. Najväčšia mrena vážila takmer 13 kg a merala 102 cm. Maximálny dosiahnutý vek je 25 rokov. Má olivovozelený chrbát a boky mosadzne zlaté. Brucho má špinavobiele, plutvy majú premenlivú farbu od žltkastej po červenkastú. Oko je hnedé. Je všežravý. Ja som ju našiel pod konármi ležať, ale videl som ju už aj pri kraji jazera v plytšej vode. Fotenie keď nie sú ešte pri sebe v zimnom období, tak je ok,ale za normálnych podmienok je to takmer nemožné. Sú veľmi plaché.

HRÚZ ŠKVRNITÝ (Gobio gobio)

Táto ryba nie je až tak rozšírená v našich vodách. Videl som ju zatiaľ iba na 1 mieste. Vyskytuje sa aj v tečúcich aj stojatých vodách. Dorastá do dĺžky asi 25cm a dožíva sa 8 rokov. Má modrastý chrbát a boky má tmavo škvrnité. Farba brucha je bielostriebristá a plutvy sú sivožltkasté. Oko je žltohnedo sfarbené. Je potravou dravcov. Prijíma rastlinnú a živočíšnu potravu. Vidieť ju hlavne v plytších častiach, pri dne. Fotenie nie je až tak zložité.

PSTRUH DÚHOVÝ (Oncorhynchus mykiss)

Túto rybu môžeme nájsť v chladnejších rybníkoch a v údolných nádržiach. Najväčší pstruh bol ulovený v Kanade s hmotnosťou 23,60 kg a dĺžkou 122 cm. Pstruh dúhový sa môže dožiť až 15 rokov. Má tmavý chrbát s bodkovaním, boky sú striebristé s purpurovým pruhom a bodkovaním. Oko má zlatočervenú farbu. Fotenie nie je moc jednoduché, sú v neustálom pohybe.

OSTRIEŽ ZELENKASTÝ (Perca fluviatilis)

Táto ryba je u nás veľmi rozšírená, nájdeme ju aj v jazerách, rybníkovh, kanáloch, tečúcich vodách. Ostriež môže dosiahnuť dĺžku až 70 cm a homotnosť 5 kg. Môže sa dožiť aj 20 rokov. Má tmavozelený chrbát, boky zelené so zvislými čiernymi pruhmi, brucho má biele, análna a chvostová plutva sú červené ostatné žltkasté. Oko je oranžovej farby. Na konci prvej chrbtovej plutvy je čierna škvrna. Fotenie môže byť celkom jednoduché, niekedy sa pekne nechajú. Prijíma výlučne živočíšnu potravu, vrátane malých rybiek.

BÝČKO ČIERNOÚSTY (Neogobius melanostomus)

Túto rybu nájdeme v tečúcich aj stojatých vodách. Dorastá cca do dĺžky 12 cm, dožíva sa 5 rokov. Fotenie je niekedy celkom jednoduché, ale treba na ne opatrne. Nemajú plynový mechúr a preto sa pohybujú skákavým pohybom. (trhanými pohybmi)

PLOTICA ČERVENOOKÁ (Rutilus rutilus)

Túto rybu môžeme rybu nájsť na viacerých miestach v našich vodách. Nájdeme ju aj v tečúcich aj stojatých vodách. Môže dorásť do dĺžky 55 cm a hmotnosti 2,5 kg. Dožíva sa 20 rokov. Farba chrbta je modrozelená, boky sú striebristé, brucho striebristo lesklé. Farba plutiev je červenkastá až sivá. Oko má červenú farbu. Fotenie nie je až tak jednoduché, jednoduchšie je fotenie na nočnom ponore. Svetlo ich môže dosť zblbnúť a potom robia rýchle pohyby.

JESETER MALÝ (Acipenser ruthenus)

Túto rybu nájdeme hlavne v tečúcich vodách, ale napr. ju môžeme nájsť v lome Leštinka. Rekordný jedinec, ktorý bol ulovený mal 19 kg a dĺžku 125 cm. Dožíva sa až 27 rokov. Má pieskovohnedý chrbát a hnedozelenú farbu bokov. Jeho brucho je špinavobiele, chrbtová a análna plutva sú hrdzavej farby, ostatné sivé. Oko má zlatistý lesk. Na chrbte , bokoch a bruchu má kostené štítky. Pri zbere potravy z hladiny sa obracia bruchom nahor. Nájdeme ich väčšinou v hlbších častiach, kde rýpu dno. Fotenie nie je problém, až tak sa neboja, len problém je v zakalenej vode, keďže sú vačšinou pri dne.